Odkiaľ fúka vietor a kam mizne voda na Vysielači?
Spojenie “dlhodobá udržateľnosť” dnes preniká do všetkých oblastí podnikania. V oblasti developerských projektov však zatiaľ charakter normatívu nemá. Vidiecki developeri často fungujú na princípe postaviť, predať, odísť, po nás potopa… Je Vysielač výnimka?
Pri developovaní lokality Vysielač vo Veľkých Kostoľanoch je od začiatku. Keď naskočil do pozvoľna sa rozbiehajúceho projektu, rozliehala sa pred ním zelená lúka, nevyužitá pôda, niekoľko spustnutých budov a nespočetné metre kubické pochovaného betónu. Prebudený Vysielač dnes dostáva novú tvár. A podľa slov Managing partnera projektu, Ing. Ľubomíra Bejdáka, sa tak deje v súlade s princípmi udržateľnosti.
Keď ste sa po prvý raz ocitli na Vysielači, vedeli ste, do čoho sa púšťate?
Vedel som, že sa nepúšťame do krátkodobého, ani jednoduchého projektu. Vysielač celé desaťročia plnil úplne inú úlohu, čomu zodpovedala povaha a stav zachovanej infraštruktúry. Vytvorila sa však veľmi presná predstava o tom, čo má na Vysielači vzniknúť a za akých podmienok. Jednou z nich bolo aj to, aby sa tak dialo s prihliadnutím na dlhodobú udržateľnosť života a rozvoja lokality. Mimoriadne cenná pre takýto rozsiahly projekt je zhoda s investormi na všetkých podstatných parametroch zámeru.
Hlásiť sa k princípom dlhodobej udržateľnosti je ušľachtilé, ale mohla by to byť aj dobrá marketingová nálepka. Čo konkrétne to pre vás, ako developera znamená?
V prvom rade to, že máme osobný aj morálny záväzok lokalitu nielen vybudovať, ale v nej aj zostať pôsobiť, starať sa o ňu a dozerať na jej rozvoj. A, samozrejme, že ju rozvíjame v súlade s princípmi ekológie a ochrany životného prostredia. Nie sme developer, ktorý musí zničiť všetko, čo stojí v ceste jeho ceste.
Máte na mysli niečo konkrétne?
Napríklad máme pred priečelím hlavnej budovy dve nádherné lipy, ktoré – ak by sme išli podľa pôvodného návrhu projektanta, by museli ustúpiť novej ceste. Zdalo sa nám, že by to bola škoda, pretože sú to krásne a mohutné stromy, ktoré sú súčasťou histórie Vysielača. Preto sme prizvali na konzultáciu dendrológa, ktorý nám potvrdil, že ide o zdravé, 70-ročné kmene, ktoré môžu vstup do areálu zdobiť ešte ďalších 100 rokov. Projekt sme prerobili a pôvodný zámer vystriedal, síce nákladnejší, ale z nášho pohľadu etickejší kruhový objazd.
Vysielač bol celkovo pomerne zelená lokalita, zostane ňou aj naďalej?
Pochopiteľne, že sa snažíme maximum zelene zachovať alebo jej ponúknuť adekvátnu alternatívu. Celková plocha zelene vo všetkých formách je naplánovaná na 111.700 m2, čo predstavuje 30 % celého územia.
Čo ju bude tvoriť? Predsa len, je rozdiel, keď si pod zeleňou predstavíme stromy alebo golfové ihriská.
Z pôvodnej zelene to bude určite sad, ktorý sme po konzultáciami s odborníkmi revitalizovali a máme eminentný záujem na tom, aby sa v čo najväčšej možnej miere zachoval. Odborníci nám potvrdili, že sa v lokalite nachádzajú niektoré vzácne odrody jabloní, ktoré sa bežne už nevyskytujú. Máme v pláne ich zaštepiť a odrodu ďalej kultivovať. Veľká časť zelene bude v rámci lokality verejným priestranstvom, takže bude prístupná pre všetkých, ktorí budú mať záujem v ňom tráviť čas a v blízkej budúcnosti okolo povedie aj cyklotrasa.
Je tu však celkom isto aj percento zelene, ktoré už muselo alebo bude musieť ustúpiť výstavbe, či už v časti určenej pre IBV alebo priemyselnú zónu. Ako sa vysporiadate s touto stratou?
Pozemky určené na IBV majú na Vysielači pomerne veľkorysú výmeru. Rádovo ide o pozemky od 6,5 do 7 árov, pričom niektorí stavebníci majú už dnes záujem ich spájať práve za účelom získania väčšieho priestranstva pre zelené plochy. V priemyselnej zóne sme zasa od začiatku mali naprojektovaný zeleňou osadený val, ktorý má vytvoriť akúsi optickú bariéru medzi časťou určenou pre podnikanie a obytnou zónou. Val sa už postupne osádza a do konca roka na ňom bude vysadených okolo 150 rastlín. Pôvodným obyvateľom Vysielača sme ponúkli, že pokiaľ chcú a majú nejaké zaujímavé rastliny, môžu si ich sem presadiť a pomôcť nám ho dotvoriť.
Od začiatku sa netajíte tým, že Vysielač má pozostávať z obytnej a priemyselnej zóny. To je z pohľadu udržateľnosti troška paradoxné spojenie…
Práve skutočnosť, že sme s týmto spojením rátali od začiatku, nám poskytla dostatočný priestor a čas pripraviť obe zóny tak, aby sa navzájom negatívne neovplyvňovali. Pri plánovaní sme zohľadňovali všetko. Dokonca vieme aj to, aké vzdušné prúdy sa nachádzajú na Vysielači a odkiaľ kam fúka vietor. V lokalite prevažujú severne-západné vetry. Tomu, ale napríklad aj výškovým vrstevniciam, existujúcej zastavanosti, zodpovedá umiestnenie priemyselnej zóny. V súvislosti s ňou je však dôležité povedať aj to, že máme veľmi prísne stanovený regulatív na to, aký druh podnikania chceme v priemyselnej zóne na Vysielači mať. Rozhodne tu nikdy nebude chemická fabrika ani logistický park. Skôr tu vidíme firmy s výrobou zameranou na nízkokapacitnú produkciu s vysokou pridanou hodnotou alebo vývojové centrá.
Vysielač ako objekt so špecifickým zameraním nezanechal po sebe ťažko vysporiadateľný odpad?
Je pravda, že výzvu z hľadiska ekologického spracovania pre nás predstavoval betón, ktorého tu boli kolosálne množstvá. Ak opomeniem objekty, ktoré mali narušenú statiku a bolo ich potrebné sanovať, určite stoja za zmienku betónové bloky, ktoré boli súčasťou samotných vysielacích technológií. Pre predstavu, každá anténa, ktorá tu bola, bola osadená v štyroch betónových blokoch a najväčší z nich mal dĺžku strany 8 metrov. To sú doslova tony a tony betónu, ktoré sme museli recyklovať. A bol to veľmi kvalitný, poctivo urobený betón, podotýkam.
V čom pozostáva recyklácia betónu a hlavne, ako možno recyklovaný betón ďalej využiť?
Betónové bloky sa musia rozbiť na menšie a nechať zomlieť špeciálnou technológiou. Pri tom tiež dochádza k separácii ďalších zložiek, napríklad kovov. To sme robili priamo v areáli Vysielača. Materiály, ktoré majú po zomletí dobré charakteristiky používame ďalej na podsyp do komunikácií a zahladenie nerovností. Všade tam, kde nám to technológie a normy dovolia, nimi nahrádzame lomový kameň.
Je to lacnejší variant?
Skôr je to o nadšení, ochote nehľadať najjednoduchšie riešenia, ale práve tie, ktoré sa považujú za ekologickejšie. Z ekonomického hľadiska sú náklady na obstaranie nového lomového kameňa porovnateľné s recykláciou, ušetríme však na nákladoch spojených s likvidáciou odpadu.
Z pohľadu hydrológov je jedným z akútnych problémov súčasnosti dažďová voda a spôsob, akým sa s ňou nakladá. Ako sa vám podarilo v rámci lokality s ním vysporiadať?
Dažďovú vodu si nechávame na území a plánujeme ju využívať. Máme vybudované vsaky, ktoré odvádzajú vodu zo všetkých spevnených plôch. Podľa toho, kde sú umiestnené, obsahujú aj lapače ropných látok a sedimentačné nádrže, aby voda, ktorá v nádržiach zostala, bola vhodná na závlahu. Aktuálne máme dva, ďalšie štyri menšie sú už naplánované, naprojektované a stavebne povolené. Všetkých individuálnych stavebníkov tiež zmluvne zaväzujeme k tomu, aby si dažďovú vodu vysporiadali na vlastnom pozemku a neumožňovali jej nekontrolovane z neho odtekať. Všetci tým získame kvalitnú závlahovú vodu, alebo ak cez vpusty presiakne postupne do podložia, bude nám pôdu na Vysielači príjemne saturovať bez toho, že by narúšala statiku spevnených plôch.
Máte pocit, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti robíte v rámci developovania Vysielača rovnako alebo viac ako ostatné firmy v odvetví?
Závisí od uhla pohľadu. Na jednej strane už dnes na trhu pôsobia developeri, ktorí cítia nejakú spoločenskú zodpovednosť a hľadajú dlhodobé a ekologické riešenia. Je tu však aj veľa lokálne pôsobiacich developerov, ktorí postavia “niečo”, väčšinou na bývanie a za minimálne krátky čas, a tým to pre nich končí. Z tohto hľadiska považujem náš prístup za nadštandard. Vždy sa dajú urobiť veci tak, len aby bol dodržaný zákon a normy, my sa však snažíme docieliť viac. Od začiatku sme vedeli, že Vysielač chceme vybudovať a naďalej tu zostať. A o to viac nám záleží na tom, aby sa nám tu všetkým dobre žilo a pracovalo nielen zajtra, alebo o rok. Ale aj o niekoľko desaťročí.