Kostra nemusí byť pohroma

Archeologický výskum znamená odklad stavebných prác a developer si ho musí zaplatiť sám. A predsa. Keď sa na Vysielači objavilo “podozrenie”, že môže ísť o archeologicky významnú oblasť, ALACRES s. r. o., ako developer lokality ochotne s archeológmi a pamiatkovým úradom spolupracoval. Na to, ako táto spolupráca prebiehala, sme sa spýtali Ing. Ľubomíra Bejdáka, Managing partnera zastupujúceho developera, Róberta Filku, konateľa spoločnosti AA TERRA ANTIQUA, s. r. o., a hlavného radcu a archeológa KPÚ Trnava, Mgr. Petra Grznára.

 

Nebolo by jednoduchšie prvú nájdenú kostru zakopať a tváriť sa, že neexistuje?

Ľubomír Bejdák: Celú našu čin­nosť sa snažíme robiť korektne, so spoločenskou zodpovednosťou a s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť. Od prvej realizovanej zóny je zrejmé, že sa nachádzame v archeologicky atraktívnom úze­mí a preto sme od začiatku komunikovali s Krajským pamiatkovým úradom v Trnave.

Čo všetko sa počas výskumu naš­lo aký bude ďalší osud nájdených exemplárov? Zostanú na Vysielači?

Róbert Filka: Podľa nále­zov siaha osídlenie Vysielača až do obdobia 5000 rokov pred n. l., kedy tento priestor obývali nositelia kultúry s lineárnou ke­ramikou, ktorý si tu budovali tzv. dlhé domy s dĺžkou viac ako 30 metrov. Neskôr sa tu usídlilo oby­vateľstvo tzv. lengyelskej kultúry. Pravdepodobne využilo sídelný areál zo staršieho obdobia o čom svedčia viaceré archeologické objekty, napríklad zásobné alebo odpadové jamy, ktoré obsahu­jú archeologický materiál oboch týchto kultúr. V rámci výskumu sa podarilo zachytiť a preskúmať objekty tzv. maďarovskej kultú­ry, ktorej nositelia obývali ten­to priestor približne 1600 rokov pred n. l. Pozoruhodným nálezom z tohto obdobia je nález viac ako pätnástich kompletne zachova­ných nádob, ktoré boli nájdené v neveľkej odpadovej jame. Vý­sledky archeologického výskumu ktorý realizovala spoločnosť AA TERRA ANTIQUA, s. r. o., svedčia aj o neskoršom osídlení lokality, z ktorého pochádzajú nájdené doklady o tkáčskej výrobe v po­dobe pozostatkov tkáčskych krosien – hlinených závaží. Nálezy sú dočasne uložené v depozitároch archeologickej spoločnosti AA TERRA ANTIQUA, s. r. o., neskôr budú odovzdané do lokálneho múzea, ktoré ich zahrnie do svo­jich zbierok.

Peter Grznár: Pevne verím, že sa podarí priblížiť pravekú minulosť Vysielača nielen jej obyvateľom, ale aj širšej verejnosti. Ideálnym riešením by bolo vybudovanie informačného systému i malej expozície v hlavnej budove býva­lého Vysielača. Z tohto hľadiska je objekt vysielača, ktorý navrhol jeden z našich najvýznamnejších architektov – Emil Belluš, ideál­ny. Zároveň je tu skrytá odpo­veď na otázku, aká bude pridaná hodnota realizovaného archeolo­gického výskumu priamo pre bu­dúcich obyvateľov a užívateľov lo­kality. Ak by sa tieto plány podarili, v jadre novej obytnej zóny vznikne prirodzené kultúrne centrum. Osobne dúfam, že budova Bellušovho vysielača sa stane pre svo­je nesporné pamiatkové hodnoty v budúcnosti národnou kultúrnou pamiatkou, čím získa na spoločen­skej vážnosti.

 

Archeologický výskum, ktorému pripisujeme celospoločenský význam, hradí v plnej výške in­vestor. Je to pre neho v poriad­ku?

Ľubomír Bejdák: Úprimne nás teší, že sa tu ľuďom žilo dobre už pred 7000 rokmi. Svedčí to o tom, že o kvalite života v lokalite boli presvedčení už naši predkovia. Je tiež veľmi dôležité, že na realizáciu tak náročnej agendy sme našli kompetentných partnerov. Na druhej strane je trochu nešťas­tím, že náklady takéhoto výskumu rádovo v desiatkach tisíc eur zná­ša stavebník, ktorý vo finále nemá inú možnosť, ako ich premietnuť do predajnej ceny. To znamená, že celospoločensky významnú aktivi­tu zaplatí veľmi úzky okruh osôb, ktorí z toho navyše nemajú priamy úžitok. To je akoby štát chcel, aby napríklad výstavbu školy zaplatili bezdetní dôchodcovia v susedstve – nebudú z toho síce mať priamy úžitok, ani iní dôchodcovia sa ne­budú na tom finančne podieľať, ale tých platiacich môže tešiť vyš­šia kvalita vzdelania spoločnosti.

Peter Grznár: Archeologický prameň je neobnoviteľný zdroj informácií. Ak sa archeologické nálezisko, povedzme, vybagruje bez výskumu, už nikdy sa nedo­zvieme, aké tajomstvo minulosti skrývalo. Z tohto závažného faktu sa odvíja aj pamiatkové zákono­darstvo, ktoré vychádza zo zása­dy environmentálneho práva „znečisťovateľ platí“. Inými slovami, ak chce niekto stavať na území s jedinečnými archeologickými nálezmi, musí zabezpečiť archeo­logický výskum.

Ako hodnotíte spoluprácu s in­vestorom?

Róbert Filka: Spolupráca s in­vestorom bola na veľmi dobrej úrovni. Len vďaka tomu bolo mož­né priniesť poznanie o našich dejinách v lokalite stavby a je na mies­te za tento prístup investorovi poďakovať.

Peter Grznár: Spolupráca s in­vestorom bola z nášho hľadiska ukážková, čoho výsledkom je ob­rovské množstvo preskúmaných archeologických nálezov a nových poznatkov.

Tvorte obsah s nami

O dianí vo Veľkých Kostoľanoch vás budeme na stránkach Piešťanského týždňa pravidelne informovať v nasledujúcom polroku raz za mesiac, najbližšie 15. decembra.

Cieľom je prinášať vám aktuálne, zaujímavé a vyvážené informácie z re­giónu. Budeme radi, keď sa do tvorby obsahu zapojíte spolu s nami.

Napíšte nám svoj názor alebo postreh a zašlite ho na mailovú adresu: info@alacres.sk. Vybrané príspevky budú zverejnené v príslušnom vydaní Piešťanského týždňa. Vydanie budeme zdarma distribuovať do všetkých schránok vo Veľkých Kostoľanoch.